Slaviska ordförråd

Följande lista är en jämförelse av grundläggande protoslaviska ordförråd och motsvarande reflexer i de moderna språken, för hjälp med att förstå diskussionen i protoslaviska och de slaviska språkens historia . Ordlistan är baserad på Swadesh-ordlistan , utvecklad av lingvisten Morris Swadesh , ett verktyg för att studera språkens utveckling via jämförelse, innehållande en uppsättning av 207 grundläggande ord som kan hittas på alla språk och som sällan lånas. Men de ord som anges som de moderna versionerna är inte nödvändigtvis normalorden med den givna betydelsen i de olika moderna språken, utan orden härstammar direkt från motsvarande protoslaviska ord (reflexen ) . Listan här ges både i ortografin för varje språk, med accenttecken tillagda vid behov för att hjälpa till med uttal och protoslavisk rekonstruktion. Se nedan för en kapselsammanfattning av hur man uttalar varje språk, samt en diskussion om de konventioner som används.

Tabell

slaviska språk
Översättning Sen protoslavisk klass ryska ukrainska bulgariska tjeckiska slovakiska putsa serbokroatiska slovenska makedonska
Kyrillisk latin Kyrillisk latin Kyrillisk latin
standard ( Shtokavian ) 		Chakavian Kyrillisk latin
jag *(j)azъ, (j)ā prn. я ja я ja аз/я(ratt.) az/ja(dial.) já ja ja jȃ jå̃ jàz јас jas
du (singular) *tack prn. ты tack ти tack ти ti tack tack tack tȋ tĩ tȋ ти ti
han Hon det *på prn. он, она, оно på, oná, onó він, вона, воно vin, voná, vonó той, тя, то toj, tya, till på, ona, ono ȍn/ȏn, òna, òno õn, onȁ, onȍ òn, óna, onọ̑/óno тој/оној toj/onoj
vi *min prn. мы min ми min ние nie (ratt.) min min min mȋ mi mȋ ние nie
du plural) *vy prn. вы vy ви vy (ви́е) (tävla) vy vy wy vȋ vĩ vȋ вие tävla
de *oni, *ony, *ona prn. они́ på i вони́ vony те te oni, ony, ona oni, ony, ona oni, en oni, one, oni på i тие/оние slips/onie
det här, det där *tъ prn. то tot, ta, till той, та, то toj, ta, till (това́) (tová) tio, ta, till tio, tá, till tio, ta, till tȃj, tȃ, tȏ tȁ, tȃ, tȏ/tȍ tȃ, tȃ, tọ̑ ова/она ova/ona
här *sьde, *tu здесь, тут zd'es', tut тут tut тук, тука tuk, tuka zde, tu tu tu, tutaj tu tù, túkaj, zde овде, тука ovde, tuka
där *tamъ там tam там tam там tam tam tam tam tamo tam таму tamu
WHO *kъto prn. кто kto хто khto ((кой)) ((koi)) kdo kto kto (t)kȍ; ki kdọ́ кој koj
Vad *čьto, *čь prn. что čto /što/ що ščo какво kakvo co čo co štȍ/šta (Vrg.) ča (<*čь) kaj што što
var *kъde prn. где gd'e де de къде kəde kde kde gdzie gd(j)ȅ kadȅ (Orb.) kjẹ́ каде kade
när *kogъda; *kogъdy adv./konj. когда́ kogdá коли́ kolý кога́ kogá (kdy); OCz. kehdy kedy snäll, gdy kàda kdáj кога koga
hur; vad (typ av) какъ adv.; prn. как kak; kakój як jak как kak (jak) (OCz. jaký) ako (OSk. aký) (jak), jaki/jaka/jakie (arch. jako, jakowy/jakowa/jakowe) kàko, kakav/kakva/kakvo kakọ̑, kakšen/kakšna/kakšno како, каков/каква/какво kako, kakov/kakva/kakvo
inte *nej adv. не n'e ні ni не ne ne nie nie ne nè не ne
Allt *vьśь, *vьśja, vьśe prn. весь, вся, всё v'es', vs'a, vs'o весь, вся, вcе ves', vsja, vse (вси́чки)/вси (vsíčki)/vsi (všichni); OCz. veš, všě, vše (všetci); Osk. vše (wszyscy); OPl. wszy, wsza, wsze sȁv, svȁ, svȅ svȁs, svȁ, svȅ vǝ̀s, vsà, vsè се/сето se/seto
många *mъnogъ adj. o мно́гий mnógij бага́то baháto мно́го mnógo (adv.) mnohý mnohí mnogi mnȍgī mnọ̑gi многу mnogu
några *ne + *koliko не́сколько n'éskol'ko де́кілька dékil'ka ня́колко njákolko několik niekoľko Kilka nekoliko nekọ̑liko, nẹ́kaj неколку неколку
få *malъ ма́ло málo ма́ло málo ма́лко málko málo málo mało malo malo малку malku
andra *drȗgъ adj. o (c) друго́й drugój дру́гий drúhyj ((втори)) ((vtori)) druhý druhý drugi, (arch.. wtóry) drȗg drȕgī drȗgi втор vtor
Övrig *jь̀nь prn. (a) ино́й inój і́нший ínšyj ((друг)), (инакъв) ((drog)), (inakǝv) jiný iný, inakší inny drugi/ini drȗg друго drugo
ett *(j)edìnъ, *(j)edьnъ num. o оди́н, одна́ od'ín, odná оди́н odýn еди́н edín jeden jeden, jedna jeden jèdan, jȅdna jedå̃n, jednȁ, jednȍ eden, en, ena, eno еден еден
två *d(ъ)va num. два dva, dve, dva два dva двa dva dva, dvě, dvě dva, dve dwa, dwie, dwa dvȃ, dv(ȉj)e, dvȃ dvå̑, dvȋ, dvå̑ dvȃ, dvẹ́, dvȃ два dva
tre *trьje, *tri num. три tr'i три Prova три tri tři tri trzy trȋ trȋ trȋje, trȋ, trȋ три tri
fyra *četỳre num. (a) четы́ре č'etýr'e чоти́ри čotýry че́ти́ри čétíri čtyři štyri cztery čètiri četȉri štirje, štiri, štiri четири četiri
fem pę̑tь num. i (c) пять klappa' п'ять pjat' пет sällskapsdjur sällskapsdjur klappa pięć pȇt pȇt sällskapsdjur пет sällskapsdjur
stor, stor *velìkъ; velьkъ adj. o вели́кий v'el'ík'ij вели́кий velýkyj ((голям)), вели́к ((goljam)), velík välký veľký wielki vȅlikī, vȅlikā, vȅlikō vȅlik, velikȁ, velikȍ vélik, velika голем, велики golem, veliki
små *màlъ adj. o (a) ма́лый mályj мали́й malýj (ма́лък); мал (málǝk); mal malý malý mały mȁli må̃lī mȃli, majhen малечoк/а/ки/ко, мал, мало/а/и. malećok/a/ki/ko, mal, malo/a/i
lång *dь̀lgъ adj. o (a) до́лгий dólg'ij до́вгий dóvhyj дъ́лъг dǝ́lǝg dlouhý dlhý długi dȕg dȕg dȏļg, dȏļga, dȏļgo долг/долго dolg/dolgo
kort *kortъ̀kъ adj. o (b) коро́ткий koróttk'ij коро́ткий koróttkyj ((къс)), кра́тък ((kǝs)), krátǝk krátkí krátky krötki krátak, krátka
krå̑tak, krå̄tkȁ, krå̑tko; krãtak, krãtka, krãtko 		krátǝk кратко/а/и, кратко kratko/a/i, kratok
bred *širokъ широ́кий širók'ij широ́кий šyrókyj широ́к širók široký široký szeroki širok širók широк, широко/а/и širok, široko/a/i
smal *ǫzъkъ adj. o у́зкий úzk'ij; úzok, uzká, úzko вузьки́й vuz'kýj ((те́сен)) ((tésen)) úzký úzky wąski ȕzak, ȕska/uskȁ ȕsak, uskȁ, ȕsko ọ́zǝk, ọ́zka тесно/на/ни/ен tesno/na/ni/en, teško/a/i
tjock *tъlstъ то́лстый tólstyj товсти́й towstýj ((дебел)), тлъст ((debel)), tlǝst tlustý tlstý, hrubý tłusty debeli debel, debẹ́l, tọ̑lst дебел, дебело/а/и debel, debelo/a/i
tunn *tь̏nъkъ adj. o (c) то́нкий tónk'ij; tonok, tanká, tonko тонки́й tonkýj тъ́нък tǝ́nǝk tenký tenký cienki tȁnak, tànka/tánka tȁnak, tankȁ, tȃnko tǝnǝ́k, tǝnkà тенок, тенко/а/и tenok, tenko/a/i
tung *tęžъkъ adj. o тя́жкий t'ážkij тяжки́й tjažkýj те́жък téžǝk těžký ťažký ciężki téžak, téška tȅžak, tēškȁ téžǝk téžka, téžko; težȃk тежок, тешко/а/и težok, teško/a/i
kvinna/fru *ženà f. a (b) жена́ ž'ená /žená/ дружина družýna жена́/съпруга žená/sǝpruga žena žena, manželka żona žèna (acc. žènu), supruga ženȁ (enl. ženȕ) soprọ̑ga, žéna (hustru), žẹ́nska (kvinna) жена/сопруга žená/sopruga
Make *mǫ̑žь m. jo (c) муж muž муж muž ((съпруг)), мъж ((sǝprug)), mǝž muž muž, manžel mąż mȗž (mȗža) soprọ̑g, mọ̑ž (možȃ) сопруг soprug
man ( människa ) *čelověkъ m. o челове́к č'elov'ék чоловік, люди́на čolovik, l'udýna чове́к čovék člověk človek człowiek čòv(j)ek (čòv(j)eka); čȍv(j)ek (čov(j)èka) čovȉk (čovȉka) člóvek (človẹ́ka) човек čovek
barn *dětę дитя́ d'it'á дитина dytyna дете́ deté dítě dieťa dziecko, dziecię d(ij)ete otrók, dẹ́te дете dete
mor *mati мать matta' мати maty ма́йка májka matka matka, mamma matka (arch. mać) majka, mater, mati mati мајка majka
far *otьcь оте́ц ot'éc батько bat'ko баща́, та́тко, отец bastá, tátko, otec otec otec ojciec otac oče татко, отец tatko, otec
vilt djur *zvě̑rь m. i (c) зверь zv'er' звір zvir звяр zvjar zvěř zviera, zver zwierz, zwierzę zv(ȉj)er f. (i) zvȋr (zvȋri) f. (i) zvẹ̑r (zverȋ) ѕвер dzver
fisk *ryba ры́ба rýba риба ryba ри́ба ríba ryba ryba ryba riba riba риба riba
fågel *pъtica, *pъtъka пти́ца pt'íca птах ptax пти́ца ptíca pták vták ptak ptica ptič, ptica птица ptica
hund *pьsъ соба́ка, пёс sobáka, p'os собака, пес sobaka, pes пес, ку́че pes, kúče pes pes pajer pas sid куче, пес kuče, pes
lus *vъ̏šь f. i (c) вошь voš' /voš/ (vš'i) воша voša въ́шка vǝ́ška veš voš wesz vȃš (vȁši); ȗš (ȕši) ùš (ušȋ); ȗš вошка voška
orm *zmьjà f. iā змея́ zm'ejá змія zmija змия́ zmijá zmije hade, zmija (giftig) żmija zmìja zmijȁ kača змија zmija
mask *čьrvь червь č'erv' черв'як červjak че́рвей čérvej červ červ czerw, robak crv črv црв crv
träd *dervo, *dьrvo де́рево d'ér'evo дерево derevo дърво́ dǝrvó dřevo ström, drevo drzewo drvo drevọ̑ дрво drvo
skog *lěsъ лес jag är ліс lis гора́, лес gorá, les les les, hora las šuma, dubrava gozd, lẹ́s, šuma, họ̑sta, mẹ́ja шума šuma
pinne *palica, *palъka па́лка pálka палиця palyc'a пръ́чка, палка prǝ́čka, palka hůl palica laska / pałka / kij štapp, palica palica стап, стапче stap, stapče
frukt *plodъ плод knoga плід plid плод, овошка plod, ovoška ovoce (plod) ovocie owoc (płód) voće, plod sadež, plọ̑d oвошје ovošje
utsäde *sěmę се́мя s'ém'a насіння nasinn'a се́ме séme semeno semeno, semä (åldriga) nasiono/nasienie, ziarno, siemię s(j)eme sẹ́ me семе, семенка seme, semenka
blad *listaъ лист lista лист lyst листо́, лист listó, lista lista lista liść lista lista лист lista
rot *korenь ко́рень kor'en' корінь korin' ко́рен kóren kořen koreň korzeń kor(ij)en korẹ́n, korenína корен koren
bark ( av ett träd ) *kora кора́ korá кора kora кора́ korá kůra kôra kora kora skọ̑rja кора kora
blomma *květъ цвето́к cv'etók квітка kvitka цве́те cvéte květ kvet kwiat, kwiecie cv(ij)et rọ̑ža, cvẹ́t, cvetlíca цвеќе cvekje
gräs *trava трава́ travá трава trava трева́ trevá tráva tráva trawa trava trava трева treva
rep *ǫže верёвка v'er'óvka мотузка motuzka въже́, връв, шнур vǝžé, vrǝ́v, šnur provaz, houžev povraz, šnúra, lano sznur, lina, powróz uže vrv, konópec јаже, ортома jaže, ortoma
hud *koža ко́жа kóža шкіра škira ко́жа kóža kůže koža kożuch, skóra koža kọ̑ža кожа koža
kött *męso мя́со m'áso м'ясо mjaso ме́со méso maso mäso mięso meso mesọ̑ месо meso
blod *kry кровь krov' кров krov кръв krǝv krev krv krew krv kri крв krv
ben *kostь кость kosta' кістка kistka кост, ко́кал kost, kókal kost kosť kość, kostka (deminutiv) kost kọ̑st коска koska
fett ( substantiv ) *sadlo са́ло sálo жир žyr слани́на, мас, мазнина slanína, mas, maznina sádlo, tuk tuk, sadlo tłuszcz, sadło masnoća, mast, salo mast, tọ̑lšča, maščóba, salo маст, сало mast, salo
ägg *ȃje; *ajьce n. jo (c); n. jo яйцо́ jajcó яйце jajce яйце́ jajcé vejce vajce, vajco (regional) jajo; jajko, jajco jáje; jájce jå̑je jájce јајце jajce
horn *rȍgъ m. o (c) рог rog ріг rih рог rog roh roh róg (rogu) rȏg (rȍga) rọ̑g (rọ̑ga/rogȃ) рог rog
svans *xvȍstъ хвост hvost хвіст hvist опа́шка opáška chvost chvost chwost rȇp rȅp о́пашка ópaška
fjäder *però n. o (b) перо́ p'eró перо peri перо́ peró pero men, pierko pióro pèro perȍ perọ̑ (perẹ́sa) пердув perduv
hår *vȏlsъ m. o (c) во́лос vólos (vólosa) волосина, волосся volosyna, voloss'a влакно, косъм vlakno, kosǝm vlas vlas włos, kosmyk vlȃs (vlȃsa) vlå̑s (vlå̑sa) lȃs (lȃsa/lasȗ) влакно vlakno
hår, flätat hår *kosà f. à (c) kosá (kósu) коса kosa коса́ kosá vlasy OCz. kosa vlasy, vrkoče OSk. kosa OPl. kosa kòsa (enl. kȍsu) (Novi) kosȁ (enl. kosȕ/kȍsu) lasjẹ́ косa kosa
huvud *golvà f. à (c) голова́ golová (acc. gólovu) голова holova глава́ glavá hlava hlava głowa gláva (acc. glȃvu) glå̄vȁ (enl. glå̑vu) gláva глава glava
öra * och n. o (c) у́хо úxo, pl. úš'i /úšy/ вухо vuxo ухо́ uxó, pl. uší ucho ucho ucho ȕho/ȕvo, pl. f. ȕši ȕho (ȕha), pl. m. ȕši uhọ̑ (ušẹ̑sa) уво, уше uvo, använd
öga *ȍko n. o (c) глаз, о́ко óko (poet.) око oko око́ okó oko ȍko okọ̑ (očẹ̑sa) око oko
näsa *nȍsъ m. o (c) нос nr ніс nis нос nr nr nȏs (nȍsa) nọ̑s (nọ̑sa/nosȃ/nosȗ) нос nr
mun *stà pl. n. o (b) рот ruttna вуста vusta уста́ ustá ústa usta ústa ũstå̄; ũsta ústa уста usta
tand *zǫ̑bъ m. o (c) зуб zub зуб zub зъб zǝb zub zub ząb zȗb (zȗba) zọ̑b (zọ̑ba) заб zab
tunga/språk *ęzỳkъ m. o (a) язы́к jazýk язик, мова jazyk, mova ези́к ezík jazyk jazyk język jèzik jazz jézik (jezíka) јазик jazik
nagel (av finger/tå), klo *nȍgъtь m. i/io (c) но́готь nógot' (nógt'a) ніготь nihot' но́кът nókǝt nehet necht paznokieć (OPl. paznogiedź), pazur nȍkat (nȍkta); nogat (nokta) nȍhat (nȍhta) nọ̑ht (nọ̑hta) нокт, канџа nokt, kandža
fot, ben *noga f. à (c) нога́ nogá нога nejha крак, нога krak, nogá nejha nejha noga nòga (nȍgu) nogȁ (nȍgu) nóga стапало, нога stapalo, noga
knä *kolě̀no n. o (a) коле́но kol'éno коліно kolino коля́но kol'áno koleno koleno kolano kòl(j)eno kolȉno kolẹ́no колено/ница koleno/nica
hand *rǭkà f. à (c) рука́ ruká рука ruka ръка́ rǝká ruka ruka ręka rúka (rȗku) rūkȁ (rȗku) róka рака raka
vinge *krīdlò n. o (b) крыло́ kryló крило krylo крило́ kriló křídlo krídlo skrzydło krílo (Orb.) krīlȍ krílo крило krilo
mage *bŗȗxo, *bŗȗxъ m./n. o (c) живот žyvot живіт žyvit корем, стомах, търбух korem, stomah, tǝrbuh břicho brucho brzuch trbuh --- trẹ́buh (trebúha) стомак, желудник stomak, želudnik
tarmar *červo кишки́ k'išk'í кишки́ kyšky въ́трешности, черва́ vǝ́trešnosti, červá vnitřnosti, střeva vnútornosti, črevá wnętrzności, trzewia (ścierwo) cr(ij)evo črevo, črevẹ́sje, drobọ̑vje црева creva
nacke *šija, *šьja ше́я š'éja /šéja/ шия šyja врат, ши́я vrat, šíja krk krk szyja, kark vrat, šija vrat врат vrat
tillbaka *xrьbьtъ спина́ spiná спи́на spýna гръб grǝb záda, hřbet chbát grzbiet leđa hrbet грб grb
axel *pletjè n. jobb) плечó plečó плече pleče рамо, плещи (pl.) ramo, pleští pl. rameno, pleco plece, rameno plecy pl., ramię pléće, rame (Novi) plećȅ rama, plẹ́ča рамо ramo
bröst *grǫ̑dь f. i (c) грудь grud' груди skrämmande гръд grǝd prsa, hruď prsia, hruď pirś; OPl. grędzi (pl.) grȗd, prsa prsi, grudi, nẹ́drje града grada
hjärta *sь̏rdьce n. jo (c) се́рдце s'érdc'e /s'érce/ серце serce сърце́ sǝrcé srdce srdce serce (OPl. serdce) sȑce (sȑca) srcẹ̑ (srcá) срце srce
lever *ę̄trò, *pečenь n. o (b) játro/jatró печінка pečinka черен дроб, джигер cheren drob, džiger játra (pl.) pečeň (wątroba) jȅtra (pl.) (Orb.) j i ẽtra (pl.) jẹ́tra (pl.) џигер, црн дроб džiger, crn drob
att dricka *pìti v. пить grop' пити pyty да пи́я da píja píti grop bild pȉti (pȉjēm) pȉti (pījȅš) píti (píjem) да пие da paj
att äta *ě̀sti v. есть skoj' їсти jisty да ям da sylt jísti skoj jeść jȅsti (jȅdem) ȉsti/ĩsti (3sg. idẽ) jẹ́sti (jẹ́m) да јаде da jade
att gnaga *grỳzti v. (c) грызть gryzt' гризти hryzty да гризя da grize hryzat hrýzť gryźć grȉsti (grízēm) grȉsti (2sg. grīzȅš) grísti (grízem) да гризе da grize
att suga *sъsàti v. соса́ть sosát' (sosú, sos'ót) смоктати smoktaty (су́ча) (súča) sát (saji) cicať, sať ssać (ssę) sisati sesáti (sesȃm) да цица da cica
att spotta *pjь̀vati v. (a) плева́ть pl'evát' (pljujú, plujót) плювати pl'uvaty плю́я pljúja; pljúvam plivat (plivu) pľuť (pľujem) pluć (pluję), (arch. plwać) pljùvati (pljȕjēm) pljúvati (pljúvam) да плука det pluka
att spy *bljьvàti v. блева́ть bl'evát' блювати bl'uvaty повръщам, бълвам povrǝ́shtam, bǝ́lvam blit (bliju) zvracať, OSk. bľuť, bľuvať wymiotować, zwracać, rzygać; OPl. bluć (bluj̨ę) bljùvati (bljȕjēm), povraćati (Orb.) bljȕvat (3sg. bljȗje/bljȕva) brùhati, bljuváti (bljúvam/bljújem) да повраќа da povrakja
att blåsa *dǫ̀ti v. дуть, ве́ять dut', v'éjat' ду́ти, ві́яти, дму́хати duty, víjaty, dmúhaty ду́хам, ве́я dúham, véja vát, vanout, foukat duť, fúkať, vanúť dmuchać, dąć, wiać dúvati, dúhati pihati да дува da duva
att andas *dyxati v. дышать dyshat' дихати dyhaty ди́шам díšam dýchat (dýchám) dýchať (dýcham) oddychać; dychać (kolloq.), dyszeć dísati (dȋšēm/dȋhām) dȉhati (2sg. dȉšeš) díhati (dȋham) да дише da diše
att skratta *smьjàti sę v. (c) смея́ться sm'eját's'a сміятись smjatys' сме́я се sméja se smát se (směju se) smiať sa (smejem sa) śmiać się (śmieję się) smìjati se (smìjēm se) (Vrg.) smījȁti se (smijȅš se) smejáti se (smẹ́jem se/smejím se) да се смее da se smee
att se *vìděti v. (a) ви́деть v'íd'et' бачити bačyty ви́ждам vídja, víždam vidět (vidím) vidieť (vidím) widzieć vȉd(j)eti (vȉdīm) vìti (2sg. vȉdīš) vídeti (vȋdim) да види da vidi
att höra *slušati слу́шать slúšat' слухати sluhaty слу́шам, чу́вам slúšam, čúvam slyšet (slyším) počuť (počujem) słyszeć slušati slišati (slišim) да слушне da slušne
att veta, vara bekant med *znàti v. (a) знать znat' знати znaty зна́я; знам znája; znam znát (znám) vedieť, poznať znać znȁti (znȃm) znȁti (2sg. znå̑š) poznáti (poznȃm) да знае, да познава da znae, da poznava
att veta, ha kunskap *věděti v. ведать v'édat' ві́дати vidaty вям vjam vědět (vím) vedieť (viem) wiedzieć (wiem) znati vẹ́deti (vẹ́m)
att förstå *orzuměti v. понимать ponimatʹ розуміти rozumitet разбирам razbiram rozumět (rozumím) rozumieť (rozumiem) rozumieć (rozumiem) razùm(j)eti razumẹ́ti да разбира da razbira
att tänka *mysliti мы́слить mysl'it' думати, мислити dumaty, myslyty ми́сля míslja myslet (myslím) myslieť (myslím) myśleć misliti misliti (mislim) да мисли da misli
att lukta *ňuxati ню́хать, чу́ять n'úkhat', čújat' нюхати, відчувати n'uhaty, vidčuvaty мири́ша, ду́ша miríša, dúša vonět (voním), čichat (čichám) voniať (voniam), čuchať (čuchám) czuć, wąchać, wonieć mirisati vọ̑hati, vọ̑njati, duhati да мирисне da mirisne
att frukta *bojati sę боя́ться boját's'a боятись bojatys' страху́вам се, боя се straxúvam se, boja se bát se báť sa (bojím sa) bać się (boję się), płoszyć się, strachać się(ark.), lękać się bojati se bati se да се плаши da se plaši
att sova *sъpati спать spottade' спати spatig спя spja spát spať spać spavati spat да спие da spion
att leva *žìti v. (c) жить ž'it' /žyt'/ жити žyty живе́я živéja žít žiť żyć žív(j)eti, 1sg. žívīm žīvȉti, 2sg. žīvȅš živẹ́ti да живее da živee
att dö *merti умира́ть um'irát' вмирати vmyraty уми́рам umíram umírat umierať, zomierať umierać, mrzeć umr(ij)eti, umriti umrẹ́ti да умре da umre
att döda *ubiti убива́ть ub'ivát' вбивати vbyvaty уби́вам ubívam zabíjet zabíjať, zabiť zabijać, ubijać ubiti ubíti да убие da ubie
att slåss *boriti sę боро́ться borót's'a боротись borotys' бо́ря се, би́я се bórja se, bíja se bojovat bojovať, biť sa walczyć, bić się, wojować, zmagać się boriti se, tući se boríti se, bojeváti se да се бори, да се тепа da se bori, da se tepa
att jaga *loviti охо́титься oxót'it's'a полювати pol'uvaty лову́вам, ловя lovúvam, lovja lovit loviť polować, łowić loviti lovíti да лови da lovi
att träffa *udariti v. ударя́ть udar'át' вдаряти vdar'aty у́дрям údrjam udeřit udrieť uderzać ùdariti, 1sg. ùdarīm udáriti да удри da udri
att skära *sěkti, *strigti, *rězati ре́зать, руби́ть r'ézat', rub'ít' sekt, strigg, різати sekty, stryhty, rizaty ре́жа, сека́ réža, seka řezat rezať, sekať, rúbať ciąć, strzyc, siec OPl. rzezać (ark.) rezati rẹ́zati да сече da seće
att dela разделя́ть razd'el'át' розділяти rozdil'aty разде́лям razdéljam rozdělit rozdeliť (sa) podzielić, rozdzielić pod(ij)eliti, razd(ij)eliti razdelíti да подели, да раздели da podeli, da razdeli
att hugga *bosti, *kolti коло́ть kolót' колоти koloty буча́, прому́швам, пробо́ждам bučá, promúšvam, probóždam píchnout pichnúť. bodnúť pchnąć, bóść (coll. kolnąć) bosti, ubosti, klati zabósti, prebósti да убоде da ubode
att klia *česati, *drapati цара́пать carápat' чесати, дерти česaty, derty че́ша, дра́скам čéša, dráskam škrábat škrabať, škrabnúť drapać, skrobać, czesać, grzebać češati, grebati, drapati praskati да гребе, драска, чеша, драпа da grebe, draska, ćeša, drapa
att gräva *kopati копа́ть kopát' копати kopaty копа́я kopája kopat kopať kopać kopati kopáti да копа da kopa
att segla *pluti; *plỳti v.; v. (a) плыть plyt' (plyvú, plyv'ót) плити plyty плу́вам plúvam plöta (pluju) plaviť sa, plávať (pływać), pluć ploviti plúti (plújem/plóvem) да плива, да едри da pliva, da edri
att simma, flyta *plàvati v. (a) пла́вать plávat' плавати plavaty пла́вам plávam plavat plávať pływać, pławić się, OPl. pławać plȉvati plávati (plȃvam) да плива, да едри da pliva, da edri
att flyga *letěti лета́ть l'etát' літати litaty летя́ letjá létat lietať, letieť latać, lecieć låt(j)eti letẹ́ti (letím) да лета da leta
att gå *xoditi v. ходи́ть xod'ít' ходити hodyty хо́дя xódja chodit chodiť, kráčať chodzić hòdati hodȉti hodíti (hǫ́dim) да оди da odi
att gå *jьti v. идти́ idt'í (idú, id'ót) йти jty вървя, отивам vǝ́rvja, otivam jít (jdu) ísť (idem) iść (idę) ìći (ȉdēm) íti (grem) да замине da замине
att komma приходи́ть pr'ixod'ít' приходити pryhodyty и́двам, ида, дохождам ídvam, ida, dohoždam přicházet, přijít prichádzať, prísť przychodzić, przyjść, dojść doći, prići priti да дојде da dojde
att ligga ( som i en säng ) *ležati лежа́ть l'ežát' лежати ležaty лежа́ ležá ležet ležať leżeć ležati, lijegati ležáti (ležím) лежам ležam
att sitta *sěsti сиде́ть s'id'ét' сидіти syditet седя́ sedjá sedět sedieť siedzieć s(j)esti sedẹ́ti (sedím) да седне da sedne
att stå *stati стоя́ть stoját' стояти stojaty стоя́, ставам stojá, stavam statistik statistik stać, stawać, stojeć(arch./dial.) stati, stajati vstáti да стане da stane
att vända *vьrtě̀ti v. (c) верте́ть v'ert'ét' крутити krutyty въртя́ vǝrtjá vrtět obracať, zvrtnúť sa (obracać), wiercić vŕt(j)eti (vŕtīm) vrtȉti (2sg. vrtĩš) vrtẹ́ti (vrtím) да врти, да заврти da vrti, da zavrti
att vända, återvända *vortìti v. (b) вернуть vernut' повернути, вертати fattigdom, vertaty връщам vrǝshtam vrátit vrátiť sa wrócić vrátiti (1sg. vrȃtīm) vrå̄tȉti (2sg. vrå̃tīš) vrníti да се врати da se vrati
att falla *pasti па́дать pádat' падати padaty па́дам pádam padat padať, padnúť spadać/padać, paść/spaść pasti pasti да падне da padne
att ge *data дава́ть davát' дава́ти davaty да́вам dávam dávat dávať, dať dawać, dać dati dati да даде dade
att hålla *dьržati держа́ть d'eržát' тримати trymaty държа́ dǝržá držet držať trzymać, dzierżyć držati držáti (držím) да држи da drži
att klämma
*tiskati; *žęti 		v. (b) сжима́ть sž'imát' стиска́ти styskaty сти́скам, ма́чкам stískam, máčkam mačkat stískať, mädliť ściskać, wyżymać stiskati stiskati да стеска, да стега da steska, da stega
att gnida *terti тере́ть t'er'ét' терти terty три́я, тъ́ркам tríja, tǝ́rkam třít trieť, šúchať trzeć trljati drgniti, trẹ́ti да трие försök
att tvätta *myti мыть mitt t' мити myt ми́я, пера́ míja, perá mitt t umývať, myť myć, prać oprati, umiti umíti, opráti да мие, да пере da mie, da pere
Att torka вытира́ть vyt'irát' витирати vytyraty бъ́рша, три́я bǝ́rša, tríja vytírat utierať, (u)trieť wycierać, otrzeć obrisati, brisati brisati, otrẹ́ti да бриши da briši
att dra *tęgnǫti тяну́ть t'anút' тягти t'ahty дъ́рпам, те́гля, вла́ча dǝ́rpam, téglja, vláča táhnout ťahať ciągnąć, wlec potegnuti, vući vlẹ́či, potegníti да влече, да тегне da vleće, da tegne
att trycka *perti толка́ть tolkát' штовха́ти štovhaty нати́скам, бу́там natískam, bútam tlačit tlačiť pchać, wcisnąć, tłoczyć gurnuti potisniti, poriniti да турка da turka
att kasta *kydati, *mesti, *vergti v. броса́ть, кида́ть brosát', k'idát' кида́ти kydaty хвъ́рлям xvǝ́rljam házet; OCz. vrci (1sg. vrhu) hádzať rzucać, miotać |v e ȑć, 2sg. v e ȑžeš vrẹ́či да фрли da frli
att knyta *vę̄zàti v. (b) вяза́ть v'azát' в'яза́ти v'jazaty връ́звам vrǝ́zvam vázat viazať wiązać vézati, 1sg. véžēm vēzȁti, 2sg. vēžeš vẹ́zati да врзе da vrze
att sy *šiti шить šyt' ши́ти šyty ши́я šíja sitta sitta szyć šiti sejati да сошие da sošie
att räkna *čitati v. счита́ть, посчита́ть sč'itátʹ, posč'itátʹ рахува́ти, лічи́ти raxuváty, ličýty бро́я brója počítat počítať liczyć bròjati šteti да брои da broi
att läsa *čitati v. чита́ть č'itát' чита́ти čytaty чета cheta číst (čtu) čítať czytać čìtati (čìtām) čȉtati (2sg. čȉtå̄š) brati (berem), čítati (čítam) да чита, да рачуна da čita, da računa
att tala, prata *govorìti v. говори́ть govor'ít' говори́ти hovoryty говоря govórja mluvit, hovořit hovoriť rozmawiać, mówić, gwarzyć OPl. goworzyć; gaworzyć govòriti (gòvorīm) govȍrīti (2sg. govȍrīš) govoríti (govorím) да говори, да зборува da govori, da zboruva
att säga, berätta *kāzàti v. говори́ть, сказа́ть govor'ít', skazat' каза́ти kazáty ка́жа káža hovořit, říkat povedať, hovoriť powiedzieć kázati (kȃžēm) kå̄zȁti (2sg. kå̃žeš) reči да кажува da kažuva
att visa *kāzàti v. показывать pokazyvat' пока́зувати pokazuvaty показвам pokazvam ukazat ukázať pokazać kázati (kȃžēm) kå̄zȁti (2sg. kå̃žeš) kázati (kážem) да покаже da pokaže
att sjunga *pěti v. (c) петь p'et' (pojú, pojót) співа́ти spivaty пе́я péja (2sg. péeš) zpívat (zpívám), pět (pěji) spievať śpiewać (śpiewam), piać (pieję) p(j)evati pẹ́ti (pójem) да пее då kissar
att spela *jьgrati игра́ть igrát' гра́ти hraty игра́я igrája hrát hrať grać, igrać igrati igráti, igráti se да игра då igra
kan, att kunna *mogti мочь moč' могти mäktig мога́, мо́же mogá, móže moci, moct môcť móc mȍći móči да може da može
att flöda *tekti течь t'eč' текти tekty тека́, те́че teká, téče téci, téct tiecť ciec, cieknąć teći teči да тече da teče
att frysa *mьrznǫti замерзáть zam'erzát' замерзáти zamerzaty замръ́звам zamrǝ́zvam zamrznout mrznúť, zmrznúť, zamrznúť marznąć, zamarzać mrznuti, zamrznuti zamrzniti да замрзне da zamrzne
att svälla *puxnǫti пу́хнуть púxnut' пу́хнути punutity подпу́хвам, оти́чам, поду́вам се podpúxvam, otíčam, podúvam se opuchnout, otéct puchnúť, opuchnúť, (arch.) otiecť puchnąć, rozdąć (się) oteknuti, oteći oteči да потечи da poteči
Sol *sъlnьce со́лнце sólnc'e /sónce/ со́нце sonce слъ́нце slǝ́nce slunka slnko, (arch.) slnce słońce sunce sọ̑nce сонце son
måne *luna, *měsęcь луна́, ме́сяц luná, m'és'ac місяць mis'ac' луна́, месец, месечина luná, mesec, mesečina měsíc mesiac, (poet.) luna księżyc, OPl. miesiąc m(j)esec mẹ́sek месечина mesečina
stjärna *gvězda звезда́ zv'ezdá зірка zirka звезда́ zvezdá hvězda hviezda gwiazda zv(ij)ezda zvẹ́zda ѕвезда dzvezda
vatten *vodà f. à (c) вода́ vodá (acc. vódu) вода́ vodá вода́ vodá voda voda woda vòda (tilll. vȍdu) vodȁ (tilll. vȍdu) vóda вода voda
regn *dъždь дождь dožd' /došš', došt'/ дощ došč дъжд dǝžd déšť dážď deszcz, OPl. deżdż (gen. deszczu/dżdżu) kiša, dažd dǝž дожд dožd
flod *rěka река́ r'eká рі́чка ríčka река́ reká řeka rieka rzeka r(ij)eka rẹ́ka река reka
sjö *(j)noll о́зеро óz'ero о́зеро onoll е́зеро noll jezero jazero jezioro jezero jẹ́noll езеро noll
hav *mer mer мо́ре Mer мо́ре Mer море́ Mer Mer Mer morze Mer mọ̑rje море Mer
salt *solь соль sol' сіль sil' сол sol sůl såľ sól så(l) sọ̑l сол sol
sten *kamy ка́мень kám'en' ка́мінь kamin' ка́мък, камъни (pl.) kámǝk, kamǝni (pl.) kámen kameň kamień (dim. kamyk) kamen kamen камен kamen
sand *pěsъkъ песо́к p'esók пісо́к pisok пя́сък pjásǝk písek piesok piasek p(ij)esak pẹ́sek песок pesok
damm *porxъ пыль pyl' пил pyl прах prax prach prach pył, kurz, proch prašina, prah prah прав, прашина prav, prašina
jorden *zemľà f. jā (b/c) земля́ z'eml'á земля́ zeml'a земя́ zemjá země zem, zemina ziemia zèmlja (tilll. zȅmlju) zemļȁ (acc. zȅmļu) zémlja земја zemja
sätt *pǫ̃tь m. i (b) путь sätta' шлях šl'ah път pǝt pouť (fem.) cesta, púť () droga, (arch. pątnik ) OPl. pąć pȗt (púta) pũt (pũta) pǫ́t пат klappa
fjäll *gorà fem. à (c) гора́ gorá гора́ ghora гора́, планина gorá, planina hora hora góra gòra (gȍru), planina gorȁ (gȍru) góra гора, планина gora, planina
moln *tǫča ту́ча, о́блако túča, oblako хмара hmara о́блак óblak oblak oblak, mrak chmura, obłok oblak oblák облак oblak
dimma *mьglà мгла, туман mgla, tuman імла, туман, мряковина imla, tuman, mr'akovyna мъгла́ mǝglá mlha hmla mgła magla megla магла magla
himmel *nȅbo не́бо n'ebo не́бо nebo небе́ nebé nebe nebo niebo nebo nebọ̑ небо nebo
vind *vě̀trъ m. o (a) ве́тер v'ét'er вітер viter вя́тър vjátǝr vítr vietor wiatr v(j)ȅtar (v(j)ȅtra) vȉtar (vȉtra) vệtǝr ветер veter
snö *sněgъ снег sn'eg сніг fniss сняг snjag snih sneh śnieg sn(ij)eg snẹ́g снег sneg
glasera *mòrzъ моро́з moróz моро́з moróz мраз mraz mráz mráz mróz mrȁz mrȁz мраз mraz
is *ledъ лёд jag od лід lock лед led led pojke lód led led лед led
rök *dymъ дым dym дим dym дим, пу́шек dim, púšek dým dym dym dämpa dämpa чад, дим čad, dim
brand *ognь ого́нь ogón' вого́нь voghon' о́гън ógǝn oheň oheň ogień (ognia) vatra, oganj ogenj оган ogan
aska *pepelъ пе́пел p'ép'el попіл popil пе́пел pépel popel popol popiół pepeo pepẹ́l пепел pepel
att brinna *gorěti, *paliti горе́ть gor'ét' горіти ghority горя́, паля́ gorjá, paljá hořet horieť palić, båge. gorzeć goreti/goriti gorẹ́ti да гори da gori
(mörkröd *čьrmьnъ adj. o č'er'emnój/č'er'ómnyj (tavla) червоний červonyj червено červeno (arch.) čermný/črmný (Kott) čermák (person med ett rödbrunt ansikte, hår) (ring. czermny) crveno črmljen црвено crveno
(klar röd *čьrv(j)enъ adj. o č'er'evl'onyj (obs.) червоний červonyj черве́н červén červený červený czerwony, czerwień cr̀ven rdeč црвен/но/на/ни crven/no/na/ni
grön *zelènъ adj. o (b) зелёный z'el'ónyj зелений zelenyj зеле́н zelén zelený zelený zielony, zieleń zèlen, zelèna, zelèno zelẽn, zelenȁ, zelenȍ zelèn, zeléna зелен/но/на/ни zelen/no/na/ni
gul *žьltъ adj. o жёлтый žóltyj жовтий žovtyj жълт žǝlt žlutý žltý żółty, żółć, żółcień žȗt, f. žúta žȗt, f. žūtȁ, n. žȗto rumén, žȏłt, žółta жолт/то/та/ти żolt/то/та/ти
vit *bělъ бе́лый b'élyj білий bilyj бял bjal bilý biely biały, biel b(ij)eli bel бел/о/а/и bel/о/а/и
svart *čьrnъ чёрный č'órnyj чорний čornyj че́рен čéren černý ťierny czarny, czerń crn črn црн/о/а/и crn/о/а/и
natt *noktь ночь noč' ніч nič нощ nošt noc noc noc noć nọ̑č ноќ nokj
dag *dьnь день håla' день håla' ден håla håla håla dzień dan (dana) dan (dnẹ́, dnẹ́va) ден håla
år *gudъ, *rokъ год Gud рік rik годи́на godína rok rok rok(pl.lata), godzina godina lẹ́to година godina
värma *teplъ, *toplъ тёплый t'óplyj теплий teplyj то́пло tóplo teplý teplý ciepły topao toplo топло toplo
kallt, kallt *xoldьnъ adj. o (c) холо́дный xolódnyj холо́дний holodnyj хла́д/ен(но/на/ни), студен(о/а/и) xlád/en (no/na/ni), studen(o/a/i) chladný chladný, studený chłodny hládan hlå̑dan hládǝn ладно ladno
full *pьlnъ по́лный pólnyj по́вний povnyj пъ́лен pǝ́len plný plný pełny, pełen vits pọ̑łn полн poln
ny *novъ но́вый nóvyj новий novyj нов nov ny ny nu nov nov нов nov
gammal *stjärnaъ ста́рый staryj старий staryj стар stjärna starý starý stjärnigt stjärna stjärna стар stjärna
Bra *dobrъ хоро́ший, добрый xoróš'ij, dobryj добрий dobryj добъ́р dobǝ́r dobrý dobrý dobry dobar dọ̑ber добар, добро dobar, dobro
dålig *zъlъ adj. o злой zloj злий, поганий zlyj, poghanyj лош, зъл loš, зǝ́л zlý zlý zły zȁo, zlȁ, zlȍ zli, zlà, zlo лош, зол, зла loš, zol, zla
rutten *gnjilъ гнило́й gn'ilój гнилий ghnylyj гнил gnil shnilý zhnitý zgniły truo gnil гнил gnil
smutsig гря́зный gr'áznyj брудний brudnyj мръ́сен mrǝ́sen špinavý špinavý brudny prljav umázan валкано valkan
hetero *prostъ, *pravъ прямо́й pr'amój прямий pr'amyj прав prav přímý priamy, rovný prosti; prawy, równy prav korp прав, рамен prav, ramen
runda *krǫglъ кру́глый krúglyj круглий kruglyj кръ́гъл krǝ́gǝl kulatý / okrouhlý okrúhly krągły/okrągły okrugao okrọ̑gel кружно, округло kružno, okruglo
skarp *ostrъ о́стрый óstryj го́стрий ghostryj о́стър óstǝr ostrý ostrý ostry ostar ọ̑stǝr остро ostro
tråkig *tǫpъ тупо́й tupój тупий typyj тъп tup tupý tupý tępy tup topp тапо tapo
slät *gladъkъ гла́дкий, ро́вный gládk'ij, róvnyj гладкий, плавний ghladkyj, plavnyj гла́дък, ра́вен gládǝk, ráven hladkí hladkí gładki gladak gladek мазно mazno
våt *mokrъ мо́крый mókryj мо́крий mokryj мо́кър mókǝr mokrý mokrý mokry mokar mọ̑ker мокро mokro
torr *suxъ сухо́й suxój сухий suhyj сух sux sådant sådant sådär suh/suv hej суво suvo
korrekt пра́вильный práv'il'nyj пра́вильний, вірний pravyl'nyj, virnyj пра́вилен právilen správný správny poprawny, właściwy, prawilny (slang) pravilan pravílen правилно, точно pravilno, točno
höger *pravъ пра́вый právyj правий pravyj де́сен désen pravý pravý prawy desni dẹ́sǝn десно desno
vänster *lěvъ ле́вый lévyj лі́вий l'ívyj ляв ljav avgift ľavý lewy l(ij)evi lẹ́vi лево levo
långt *dalekъ далёкий dal'ók'ij далекий dalekyj дале́чен daléčen daleký ďaleky daleki dalek daleč, daljen далеку daleku
nära *blizъ бли́зкий bl'ízk'ij бли́зький blyz'kyj бли́зък blizǝk blízký blízky bliski blizak blizu близу, блиско blizu, blisko
på *pri, *u prep./pref. при, у pr'i, u при, на, в bända, na, v при, у, на pri, u, na při, u pri, na przy, u u; u- pri кaj kaj
på *naj prep. на na на na на na při, u pri, na na na na
in i) *vъ(n) prep. в v; vn- у, в, ув (dialektal) u, v, uv (dialektisk) в(във) v(vǝv) v; v(n)- v/vo, gör vi); wn- u; va- v в v
med *sъ(n) с s з, із, зо/зі z, iz, zo/zi с(със) s(sǝs) s s, alltså z s(a) s, z со så
och (j)ь, *a и, а jag, a і, а ("men") jag, a и, а jag, a a, jag a, jag jag, a jag, a i, pa и, а jag, a
om *(j)ako е́сли jésl'i як, якщо́, коли sylt, jakščo, koly ако́ akó jestli ak jeśli, jeżeli, jak (koll.) ako, ukoliko če, ko ако ako
därför att *dělja, *dьlja, děljьma потому́ что potomú čto /što/ бо, тому що, для (åldrande "på grund av") bo, tomu ščo, dl'a защо́то zaštóto protože pretože bo, dlatego że, ponieważ, za to, temu, że(coll. or dial.), przeto, że(arch. zato (što, jer) zatọ̑, zatọ̑ ker затоа што, зашто zatoa što, zašto
namn *(j)ьmę и́мя ím'a ім'я im'a и́ме ime jméno jag nej imię, båge. miano ime imẹ́ име ime

Konventioner i tabellen

  • Vanliga slaviska accenter följer chakavianska konventioner: ã (lång stigande), à ​​(kort stigande), ȃ (lång fallande), ȁ (kort fallande), ā (längd i obetonad stavelse).
  • Accentmönstret (a, b eller c) för vanliga slaviska substantiv, verb och adjektiv anges. Dessa mönster är följande: a = konsekvent rotaccent; b = övervägande suffixaccent; c = mobil accent.
  • Substantiv ges i nominativ singular; en form inom parentes är genitiv singular utom vad som anges ( acc. = ackusativ singular, pl. = nominativ plural).
  • Verb ges i infinitiv (men den första singularen närvarande på bulgariska, som inte har några infinitiv). En form inom parentes är först singularis närvarande förutom vad som anges ( 2sg. = andra singular, 3sg. = tredje singular). En andra form inom parentes är tredje singularis närvarande.
  • När flera former av ett adjektiv ges är ordningen maskulinum, feminin, neutrum.
  • Chakaviska former ges på Vrgada-dialekten förutom vad som anges ( Novi = Novi-dialekt, Orb. = Orbanići-dialekt).

Transkription av ryska och bulgariska

Transkription av bulgariska följer standardkonventionerna för akademisk translitteration av kyrilliska , med undantaget att kyrilliska ъ representeras som ǝ istället för ă för att underlätta läsningen, särskilt när det kombineras med ett stressmärke ( ǝ́ istället för ắ ). Detta är en en-till-en- translitteration som direkt representerar stavningen av kyrilliska. Denna translitteration representerar också den bulgariska fonologin ganska bra (till skillnad från situationen på ryska).

Transkription av ryska är baserad på samma standard, men avviker från den för att konsekvent representera palatalisering (alltid skriven med en följande apostrof, t.ex. l', n', t', v' ) och fonemet /j/ (alltid skrivet j ), som båda stavas på flera sätt på kyrilliska. Följande anger hur man konverterar mellan de två:

Kyrilliska bokstäver Bokstavsklass Akademisk translitterering Den här artikelns transkription
а э ы о у Icke-palatala vokaler ett è du aey du
я е и ё ю Palatala vokaler ja ei ë ju Om efter en konsonantbokstav, aeiou med föregående apostrof ( ' ); någon annanstans, ja je ji jo ju .
© ў Halvvokaler j ŭ samma
ь Mjuk skylt ' samma
ъ Hårt tecken '' inte skriven
щ Ett konsonanttecken šč šš'

Resultatet är att denna artikels transkription är nästan direkt fonemisk, vilket gör det betydligt lättare för läsare som inte är bekanta med komplikationerna med kyrillisk stavning. Observera att transkriptionen som används här fortsätter med standardpraxisen att representera de kyrilliska bokstäverna ы и som yi , även om de normalt betraktas som allofoner av varandra. Detta beror på att uttalet av de två bokstäverna är väsentligt olika, och ryska ы fortsätter normalt vanligt slaviskt *y [ ɨ] , som var ett separat fonem.

Bokstaven щ skrivs vanligen št på bulgariska, šč på ryska. Den här artikeln skriver šš' på ryska för att återspegla det moderna uttalet [ ɕɕ] .

Båda transkriptionerna indikerar stress med en akut accent (á é í ó ú ý ǝ́). Stress anges på kyrilliska på samma sätt, förutom med bokstaven ё, som alltid är betonad.

Uttal

Kapselsammanfattning av ryskt uttal

Transkriptionen som används i denna artikel är morfofonisk snarare än strikt fonemisk, dvs den skriver de underliggande fonem snarare än de fonem som faktiskt hörs när de uttalas. Skillnaden uppstår särskilt i representationen av obetonade vokaler, där flera underliggande fonem smälter samman. Till exempel smälter underliggande e och i samman till samma ljud när de inte är betonade, men skillnaden avslöjas i relaterade former baserade på samma rot: t.ex. z'eml'á [zʲɪmˈlʲæ] "land" har ackusativ z'éml'u [ˈzʲemlʲʉ ] , men z'imá [zʲɪˈma] "vinter" har ackusativ z'ímu [ˈzʲimu] . När transkriptionen (som härrör från stavningen) inte överensstämmer med det faktiska morfofoniska uttalet, anges det senare speciellt, t.ex. čto /što/; š'it' /šyt'/; ž'óltyj /žóltyj/; ž'ená /žená/ [ʐɨˈna] ; sólnc'e /sónce/ [ˈsont͡sə] . Detta sker mest med bokstäverna š, ž, c , som normalt skrivs palatal men uttalas icke-palatal; men det beror också på enstaka assimilationer. Observera att reglerna för obetonade vokaler fortfarande måste tillämpas (se nedan).

  • á, é, í etc. indikerar stress.
  • š [ʂ] , ž [ʐ] och c [t͡s] är aldrig palatala, medan č [t͡ɕ] och šš [ɕɕ] alltid är palatala, oavsett stavning.
  • y [ɨ] : allofon av i [i] efter icke-palatala konsonanter, men skrivna annorlunda enligt konventionen. Skrivet i låter som y efter š, ž, c , oavsett om det anges som palatalt i stavningen: ž'it [ʐɨtʲ] "att leva".
  • Vokalsammanslagningar i obetonade stavelser är omfattande, men inte skrivna.
    • Efter palatal går vokalerna a, o, e, i alla samman som [ɪ] : t'až'ólyj [tʲɪˈʐolɨj] "tung", v'el'ík'ij [vʲɪˈlʲikʲɪj] "stor".
    • Efter icke-palatal smälter vokalerna a och o samman som [ɐ] direkt före betoningen och absolut ordet initialt, [ə] någon annanstans: molokó [məlɐˈko] "mjölk", sobáka [sɐˈbakə] "hund", č'elov'ék [t͡ɕɪlɐˈvʲek] "man (människa)".
    • Efter icke-palatal smälter vokalerna e och i/y samman som [ɨ] : ž'ená [ʐɨˈna] .
    • Undantag: Absolut ord-slutligen efter en palatal, e, i smälter samman som [ɪ] men a, o smälter samman som [ə] : s'ém'a [ˈsʲemʲə] "frö".
  • Obstruenter devoiceras ord-slutligen och överensstämmer med att uttrycka i ett kluster före en annan obstruent: muž [muʂ] "man", vs'o [fsʲɵ] "allt", vokzál [vɐɡˈzal] "järnvägsstation". Men v utlöser inte tonande av föregående obstruent, och är inte heller devoicerad.
  • Det reflexiva suffixet -s'a och reflexiva infinitiv -t'-s'a uttalas utan palatalisering, alltså som om de skrevs -sa och -t-sa .

Kapselsammanfattning av bulgariskt uttal

  • á, é, í etc. indikerar stress.
  • Stressad ǝ är faktiskt [ɤ] ; obetonade a och ǝ tenderar att smälta samman som [ɐ] .
  • Obstruent voicing/devoicing som på ryska.

Kapselsammanfattning av tjeckiskt uttal

  • á, é, í etc. anger vokallängd.
  • ů [uː] < *ó . ou [oʊ̯] < *ú .
  • h [ɦ] , ch [x] .
  • č [tʃ] , š [ʃ] , ž [ʒ] , ř [r̝] (en palatal frikativ drill , låter lite som [rʑ] ).
  • ď [ɟ] , ť [c] , ň [ɲ] . Indikeras även med d, t, n före i , í eller ě .
  • y = i men indikerar normalt snarare än palatalt uttal efter dtn .
  • ě = kort e men signalerar palatal karaktär av föregående konsonant: dě, tě, ně = ďe, ťe, ňe ; vě, fě, bě, pě = vje, fje, bje, pje ; mě = mňe .
  • Obstruent voicing/devoicing som på ryska. ř efter obstruent är i sig själv devoiced snarare än utlösande voicing: přímý [pr̝̊iːmiː] "rak".

Kapselsammanfattning av polskt uttal

  • Retroflexkonsonanter: sz [ʂ] , cz [t͡ʂ] , ż [ʐ] , rz [ʐ] < *ř (som på tjeckiska), dż [d͡ʐ] .
  • Alveolopalatala konsonanter: ś eller si [ɕ] , ć eller ci [t͡ɕ] , ź eller zi [ʑ] , dź eller dzi [d͡ʑ] , ń eller ni [ɲ] .
  • Alla konsonanter palataliseras före i . Observera att alveolära s , z , n blir alveolopalatala när de palataliseras och absorberar i : et före en annan vokal: chodzić [ˈxɔd͡ʑit͡ɕ] "att gå", siedzieć [ˈɕɛd͡ʑɛt͡ɕ] "att sitta".
  • h eller ch [x] , w [v] , ł [w] .
  • y [ɨ] , ó [u] < *oː , ę [ɛ̃] , ą [ɔ̃] .
  • Obstruent voicing/devoicing som på ryska och tjeckiska. W och rz ger dock inte uttryck för en föregående tonlös obstruent, utan är istället devoicerade: kwiat [kfʲat] "blomma", przyjść [pʂɨjɕt͡ɕ] "att komma" < *prʲijtʲ (jfr ryska pr'ijt'í ).

Kapselsammanfattning av serbokroatiskt uttal

  • Accenter: á (lång stigande), à ​​(kort stigande), ȃ (lång fallande), ȁ (kort fallande), à ​​(längd i obetonad stavelse), ã (lång stigande på chakavisk dialekt = vanlig slavisk neoakut).
  • š [ʃ] , č [tʃ] , ž [ʒ] , dž [dʒ] , ć [tɕ] , đ [dʑ] , nj [ɲ] , lj [ʎ] .
  • Obstruent voicing/devoicing i rysk stil förekommer inte.

Dialektal differentiering

Efter de tre palataliseringarna av protoslavisk blev dialektal variation mer påtaglig. Vissa dialekter (som Proto-östslaviska) tillämpade den andra regressiva palataliseringen över en mellanliggande *v.

  • Ryska : *gwojzda > *gwězda > zvězda > [zʲvʲɪˈzda] ('stjärna')
  • Polska : *gwojzda > *gwězda > gwiazda > [ˈɡvʲazda] ('stjärna')

Förverkligandet av palataliseringarnas sibilanter varierade också lite mellan dialekterna. Belić (1921) hävdar att palataliseringarnas fonetiska karaktär var enhetlig i det vanliga slaviska och att västslaviska språk utvecklades *š senare i analogi . På alla dialekter (förutom Lechitic) [dz] deaffricerad till [z] :

  • ukrainska : *zvizda> z'vizda; och zyrka/z'irka> Jfr. Pol.: gwiazda-> GV/ZV + I + ZD; Z'/Z + Y/I + R + K +A (zIr > syn).

Den sista brytpunkten för den protoslaviska perioden var förändringen av *ě till *a efter palatala konsonanter och *j, vilket sedan skapade *ča/*ka-kontraster. Detta, och förkortningen och elisionen av svaga yers (*ь/ĭ och *ъ/ŭ) (se Havlíks lag ) som skapade nybildade slutna stavelser avslutade perioden av stavelsesynharmoni som är karakteristisk för vanlig slavisk.

För många vanliga slaviska dialekter – inklusive det mesta av västslaviska, alla utom de nordligaste delarna av östslaviska och vissa västliga delar av sydslaviska – *g lenited från en tonande velar plosiv till en tonande velar frikativ ( [ɡ] > [ɣ] ). Eftersom denna förändring inte var universell och eftersom den inte inträffade i ett antal östslaviska dialekter (såsom vitryska och sydryska) förrän efter tillämpningen av Havlíks lag, ifrågasätter Shevelov (1977) tidiga projektioner av denna förändring och postulerar tre oberoende anstiftan av lenition, som dateras tidigast till före 900 e.Kr. och den senaste till tidigt trettonde århundradet.

Eftersom reflexerna för de nasala vokalerna *ę och *ǫ skiljer sig så mycket åt, är det mycket troligt att deras fonetiska värde i sen protoslavisk inte var enhetligt.

Se även

Bibliografi

  • Belić, Aleksandar (1921), "Најмлађа (Трећа) Промена Задњенепчаних Сугласника k, g и h у Прасловенгенском Језлусику", II . : 18–39
  •   Bethin, Christina Yurkiw (1998), Slavic Prosody: Language Change and Phonological Theory , Cambridge University Press, ISBN 0-521-59148-1
  • Channon, Robert (1972), On the Place of the Progressive Palatalization of Velars in the Relative Chronology of Slavic , Haag: Mouton
  • Tadeusz (1957), "Z dziejów języka prasłowiańskiego (Urywek z większej całości)", Езиковедски Изследвания В Чледвания В Челист Накда Sofia
  •   Schenkar, Alexander M. (2002), "Proto-Slavonic" , i Comrie, Bernard ; Corbett, Greville. G. (red.), The Slavonic Languages ​​, London: Routledge, s. 60–124, ISBN 0-415-28078-8
  • Shevelov, George Y. (1977), "On the Chronology of h and the New g in Ukrainian" (PDF) , Harvard Ukrainian Studies , vol. 1, Cambridge: Harvard Ukrainian Research Institute, s. 137–52, arkiverad från originalet (PDF) 2008-10-31

Vidare läsning

Hämtad från " https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavic_vocabulary&oldid=1143360737 "